Čím prešli, kým vystúpili na vrchol politickej moci, z ktorého ich čakal strmý pád? Tá otázka sa týka tých, čo sú hore. Tak strmo (zavše až smrtne) však pri a po prevratoch, ale aj v menej dejinnotvorných etapách života nepadajú len politici prichádzajúci pádmi o moc. Padajú aj ľudia, ktorí prichádzajú o viac – o ideály a o vieru v mravnú cenu vlastného života. Proti tomu je moc veľmi nedôležitá veličina.
Knihu Tohoročné slnko vás už nezahreje nemožno čítať v električke, v autobuse ani vo vlaku. Hrozí totiž, že človek sa z jej riadkov vynorí, až keď ho vodič alebo sprievodca vyzve, aby vystúpil, pretože: Konečná!
Nažiť dosť odvahy, aby básnik to, čo z neho vyviera, nemaskoval veršami až do nezrozumiteľnosti, sa niektorým nepodarí celý život. Zlata Matláková si odvahu demaskovať to, čo túži byť odkryté, no neodkrýva sa ľahko, nenažila jednoducho.
Za slušný plat vie byť každý komunistom. To sme boli viacerí, mnohí z toho 1,7 milióna. Kde sme teraz, keď sú prvoradé sociálne istoty? To si v novembri 1989 poznamenal autor knihy Ako sme (ne)robili perestrojku, šéfredaktor Nového slova v rokoch 1985 – 1995, Emil Polák. A kniha odhaľuje viac, ako je zrejme nejednému aktérovi autorových denníkových poznámok milé.
Jeho diptych Bratia v dažďoch a Bratia vo víchrici mnou v najlepšom zmysle slova zatriasol tak, že mi nikdy nevymizne z pamäti. Je z Povstania, no takmer sa v ňom nestrieľa, zato sa dohlboka načiera do životov i smrtí, najmä však do duší tých „najobyčajnejších“ ľudí, ktorí Povstaním hýbali (a ono hýbalo nimi) bez toho, aby si na nich po jeho zavŕšení niekto spomenul, nieto aby ich ocenil… Michal Záleta ich tento rok v najnovšej knihe Pamäť dvora oslávil aj poéziou.
Maľovaná (a fotografovaná) nesmrteľnosť
Tí čo uverili, uverili možno najmä preto, že chceli uveriť vo vlastnú nesmrteľnosť. A utiekajú sa k nemu hádam aj preto, že kríž, ktorý musel niesť na zbičovanom tele na ceste od svojich sudcov po katov, im pripomína vlastný kríž, s ktorým sa lopotia dlhšie ako on. Celý život.
V každom mesiaci tam na nás čakajú fascinujúce stvorenia, úžasné dojmy a nádherné chvíle. Kde? V každom oblaku, bystrine, mravcovi, lúčnej kvetine, hovorí „vydavateľ“, ako sa pod úvodné slová naozaj nevšedného kalendára-knihy pre veľkých i malých podpísal ktosi z vydavateľstva PERFEKT, ktoré vydalo knihu Miroslava Sanigu Rok v prírode. Knihu, ktorá ma podnietila k úvahe, že byť ministerkou školstva, zabezpečila by som po jednom výtlačku pre každú základnú školu. Prečo?